Na Nintendo Gameboy vyšlo nespočetné množstvo úžasných titulov, ale ja sa nehrávam...
Teda, aby som to uviedol na správnu mieru, áno hrávam, ale asi inak ako vy ostatní. Najčastejšie hrávam Pokémonov silver a gold, potom Pokémonov prvej generácie yellow, red a blue, sem tam Super mario land 2 a Warioland 1. Toto sú tituly, v ktorých najčastejšie mením baterky :) Hry na Gameboy - Pokémon Silver a Gold ich majú nabetón kaput po tých rokoch. Vždy, keď vymením baterky, tak si musím prejsť úvodom pokémonov, dávam si vždy meno TEST a dám to maximálne po ten úvodný domček, kde začína hra a môžem zvoliť SAVE. Potom kartridge vyberiem, nechám odstáť a po pár minútach vyskúšam, či je hra uložená. Podobne je to aj pri Super mario land 2 a Warioland 1, kde som naučený prejsť vždy prvý level a skúsiť uložiť pozíciu, aby som otestoval funkčnosť po výmene baterky. Nie som hráč, som nadšenec, som fanúšik, som zberateľ, ktorý sa stal postupom času moderom a opravárom...
Popravde, neviem či sa nazývať opravárom, lebo elektrotechnike sa nerozumiem. V škole som sa učil na jednotky-dvojky, no z elektriky mi vychádzala štvorka. Na výške som nedostal z predmetu Elektrika 1 ani zápočet, opakoval som tento predmet a o rok neskôr sa mi to podarilo nejako "nabombovať"... Profesor pri otvorení indexu na doskúšaní zistil, že pochádzam z mesta, kde on vyštudoval gympel, tak sme si pokecali a nejako som to dostal za dva mínus :D Tým som chcel povedať, že táto časť štúdia bola pre mňa vždy enormne nezaujímavá a podľahol som až pri Gameboyoch. Všetko, čo som sa naučil o tom, ako Gameboye opravovať mám z youtube, internetu a od známych, ktorí mi radia dodnes. Nie všetko dokážem opraviť, dosť vecí dokážem pokaziť, ale nie je hanba priznať, že veci, s ktorými si neviem rady, tak posúvam ďalej skúsenejším opravárom seniorom. Dostávam sa k tomu, že som inžinier strojár. No v dnešnej dobe nie je problém pri toľkej dostupnosti informácií byť hocikým aj bez školy, stačí len chcieť :)
Posledných 24 hodín mi prešlo cez ruky temer 50 Gameboyov a polovica z nich je už sfunkčnená a nachystaná na ďalší proces čistenia. Premýšlal som celý ten čas pri opravách, ako napísať tento blog, ale asi najlepšie to bude popísať presne tak ako keď sa hráč hrá novú hru, to nadšenie pri prezeraní obalu, študovaní manuálu až po zastrčení hry do gameboyou a vtedy to začne, ten zážitok z hrania...
Najradšej mám tie netransparentné kusy, keď nevidím čo je vo vnútri ako pri kinderku. Transparentu chýba to prekvapenie po odskrutkovaní šiestich skrutiek. V transparente si vo vnútri pohľadom, bez nutnosti skrutkovania a vidíš hneď ako vyzerá doska, koľko tam je prachu, čo narobila vytečená baterka, káva či cola, alebo či je tam nejaký zaschnutý hmyz...
Chytám do ruky ďalší kus Gameboy color, prehnité kontakty na baterkách evokujú, že na neho majiteľ na dlhú dobu zabudol. Možno z neho vyrástol a vyhodil ho. Možno ho našiel niekto na druhej strane zemegule v smetiach, aby ho speňažil. Potom som na neho naďabil ja, najzaujímavejšie sú pre mňa tie beznádejné kusy, keď nejdú ani zapnúť, sú celé špinavé, rozbitý display, proste na prvý pohľad smetie. Ale ja v ňom vidím opravený pekný kus, pri ktorom som strávil dlhý čas "hrania", a ktorý bude nachystaný na novú éru svojho života. Doba opravy sa líši od jednoduchého zádrhelu, ako keď máte v prvých leveloch ľahkých bossov, až po vady, s ktorými si neviem rady a musím to posunúť opravárovi seniorovi, ako keď prechádzate ťažké úseky hry stále a stále nanovo, až kým sa vám to nepodarí. Ale na konci je finálny kus, ktorý ku mne cestuje niekedy aj 3 mesiace loďou v žalostnom stave, taký nefunkčný dôchodca či mŕtvolka, ktorá dostane nového majiteľa a jemu bude robiť ešte dlhé roky radosť.
Rozoberám ďalší Gameboy, vidím vo vnútri lepkavú a zaschnutú hnedú hmotu aka coca-colu, premýšlam, či sa na ňom hral malý Takeshi Mária alebo Baseball. Či jeho tatko, keď doma osadenstvo zaspalo hrával Tetris po nociach. Alebo bol dôvod vyhodenia, predaja ten, že nefungovalo tlačidlo štart, pod ktorým bola cola, alebo bol problémom nefunkčný reproduktotor, ktorý vplyvom času prestal fungovať. Fantázii sa medze nekladú, mohlo to byť tak či onak, alebo úplne inak. No ďalší kus hotovo a nájde si nového majiteľa, ktorému vyvolá úsmev na tvári. Možno to bude, niekto, komu pripomenie jeho detstvo a pripomenie mu bezstarostné obdobie jeho života, zlepší mu náladu po ťažkom dni v práci.
Ďalší kus bez krytky na baterky a vypálený filter na displayi. Gameboy nejde ani zapnúť... Chytám skrutkovač, 6 skrutiek ide von, odoberám zadný kryt. Premeriavam si pohľadom zadnú stranu dosky odhora nadol, od spodku k vŕšku. Na obkuk nič neobvyklé, chytám do ruky vyradenú zubnú kefku, namáčam ju do Izopropylalkoholu, prebehnem okolie on/off switchu, zvyšné časti dosky, konektor pre hry... Napájam Gameboy na trafo, zapnem ho a rozsvieti sa LEDka - Žije! Chytám opäť skrutkovač, zvyšné 3 skrutky idú von. Gameboy color ich má len 13, zvyšné 4 držia plech, ktorý je v mieste, kde sa zasúva hra. Prečistím tampónom do uší ponoreným do 99,9% alkoholu kontakty pre tlačítka na doske, prebehnem a skontrolujem gumičky. Vyberiem tlačítka D-pad, A/B, Start/Select, Switch button, vyberiem vypálený display... Napúšťam umývadlo, mydlo, kefka a kryt vyzerá k svetu, tlačítka očistené od špiny, ktorá sa tam dostala počas dlhých rokov hrania. Vymením display, poskladám to celé dohromady, pridám krytku na baterky od číňanov a hotovo. Nejde o žiadny zberateľský skvost, ale o plne funkčný kus na hranie. Podľa otlačeného pinu d-padu na doske bolo na ňom nahraté vážne ohromné množstvo hodín. Určite ho niekto nechal počas slnečných dní na slnku, čo spôsobilo vypálenie filtra na displayi a možno bol jeho príbeh úplne iný, no to bola len jeho jedna éra života, nakoľko nová a nepopísaná strana jeho životnej knihy je už otočená. Gameboy je v plnej kondícii a jeho ďalšiu kapitolu môžeš napísať práve ty, keď si ho nájdeš čoskoro na našej ponuke :)