Každý to poznáme, tie zaujímavé historky zo zbierania. Či je to už zaujímavý deal, či je to dáka konzola, hra, alebo čokoľvek čo nám utkvie v pamäti pri zbieraní. Rozprávame to ďalej kamarátom, známym či zberateľom. Pár z nich spomeniem aj v tomto blogu.
Svadobný Warcraft
Bol to septembrový víkend 2020, alebo to niektorí nazývajú aj medzikovidové obdobie. Bola sobota a chystali sme sa známym na svadbu. Sedíme podvečer na svadobnej zábave, plný tanečný parket... Sadnem si k stolu, chytím do ruky telefón a nájdem si tam na messengeri správu od niekoho, s kým som si dávnejšie písal, ale už som si ani nepamätal, o čom to bolo... Písal mi, že má pre mňa dáke hry, ktoré by mi daroval, ale treba si po ne prísť na druhý deň ráno, lebo sa sťahuje preč a musí vypratať prenajatý byt. Hodil som to do kalkulačky v hlave, že koľko som toho popil a či by som bol ráno schopný už šoférovať 130 km tam a potom 130 km späť. No úprimne sa mi moc nechcelo.
Vypýtal som od neho teda nejaké fotky, že o čo sa vlastne jedná. Ten pohľad, ale stál za to! Boli to big boxy Warcraft 3 v slovenskej verzii a nebolo ich málo. Potom tam boli nejaké nerozbalené Counter-strike 1.6 a ešte dáke drobnosti, nejaká pc bedňa... Dohodli sme sa teda, že určite prídem.
Ráno som vstal, fúkol nulu a tak som vyrazil. Cestou som kúpil dáke pivá, lebo zadarmo som to nechcel. Chalan mi to dokonca pomohol ponosiť do auta, pribalil mi ďalšie veci. Vravel mi, že dáky jeho kamarát mal herňu, ktorá skrachovala a dal mu všetky tie hry. No reku toto si nezoberiem od teba zadarmo, k tým pivám som musel ešte niečo prihodiť. Otvoril som peňaženku a dal mu za to ešte niečo navrch.
Niektoré kusy som rozdal, niektoré som predal, niečo som povymieňal a dopadlo to tak, že mi neostal ani jeden kus. Čo nebanujem, lebo nie je to až taký stret môjho záujmu. No a mne ostala táto spomienka :)
Gameboye s manuálom
Brázdil som inzeráty na bazoši. Niekedy sa tam dali nájsť zaujímavé veci do zbierky aj za rozumnú cenu. Padol mi do oka jeden inzerát, kde boli 2 gameboye. Ak dobre pamätám, bol tam Pocket a GBA SP. Pár hier k tomu, takže to vypadalo na zbierku z detstva po prvom majiteľovi. Lenže pánko to chcel len na osobný odber a nechcel to posielať. Tak som mu zavolal a deal bol na svete. Bol odniekadiaľ zo Zvolena či Banskej Bystrice. Dohodli sme sa na cene a vybavil som, že sa mi po to jeden známy zastaví, vyzdvihne mi to a prepošle cez zásielkovňu ku mne.
Do týždňa som to mal doma a okrem bežných konzol tam bol aj manuál. No nebol to klasický manuál, ale ručne písaný od majiteľa. Dodnes ho mám pripnutý na nástenke a vždy keď si na neho spomeniem, tak sa pousmejem :)
Z každej strany krabice - pozor krehké
Nikdy som nemal Virtualboy. Takže je jasné, že to bolo už dávno... Študoval som si, aká je tam kazivosť, čo všetko tam môže odísť, ako je to s opravou a kolko by stála. Dospel som k názoru, že objednávať mačku vo vreci z Japonska asi nebude ten najlepší nápad. Lebo keby to došlo pokazené, zrejme by som si s tým nevedel rady, nemal by som náhradné diely a tak som sa rozhodol kúpiť kus v Európe, od niekoho kto s Virtualboyom robí a vie mi ho doručiť odskúšaný a plne funkčný aj s tým správnym trafom do elektriky.
Už ani neviem, kde som na neho narazil, ale zrejme v nejakej zberateľskej skupine. Volal sa Bart, bol z Holandska a venuje sa práve retrogamingu, na čo má aj firmu. Špecializoval sa práve na dovoz z Japonska, takže presne ten človek, ktorého som zháňal. Vymieňali sme si už v minulosti skúsenosti s opravami Gameboyov, alebo chválili sa navzájom svojimi rozrastajúcimi sa zbierkami.
Dohodli sme sa nakoniec na dvoch kusoch, jeden vzal kámoš, okrem iného už aj náš servisák. Bart ich otestoval, porobil na nich, čo bolo treba. Veľakrát ma upozorňoval, aby som používal len to trafo, čo mi pošle, nakoľko na japonských konzolách je opačná polarita ako na tých európskych. Poriadne to zabalil a z každej strany veľkým napísal veľkým "FRAGILE!!" aj s dvoma výkričníkmi. Poslal mi trackovacie číslo a ja som už len čakal na balíček.
Nebol som akurát doma a Bart mi píše... Tak ako? Prijaté? Reku ja neviem, nie som doma. Kuriér nevolal, takže ešte nie. Písal, že jemu to už píplo, a že on to má v systéme ako prijaté. Pripojil som sa teda domov na kameru a vidím tam hodený balík za plotom. Pozrel som si záznam a balík tam bol hodený možno z metrovej výšky. No pri dobrom balení, by to malo prežiť. Problém bol, ale inde. Ak by mi Bart nenapísal, tak by som nevedel, že vôbec dáky balík mám za bránou a pri otváraní brány by mi tá brána balík rozflákala a oba Virtualboye by boli v čudu. No veru trvalo nejaký čas, kým som si vycvičil kuriérov, aby to nerobili. Ale teraz na nich už nedám dopustiť :)
Vytešený som došiel domov, balík presunul, nech otvorým bránu. Rozbalil som to a bolo to perfektne zabalené. Virtualboyom sa nič nestalo. Trafo využívam stále len to od Barta a po tých rokoch oba kusy fungujú, aj keď boli už na nich menené ribbon káble.
Horí, horí všetko horí...
Ako malý som mal požičaný Didaktik M na týždeň či dva od kamaráta. Bolo to v dobe, keď fičali už 386ky. Ale bola to nostalgia už vtedy. Učebnice s programami v Basicu, to dlhé čakanie na nahrávanie hry, aby si na konci zistil, že sa to zle nahralo a môžeš to nahrať ešte raz. Potom si tomu dal ešte dvakrát šancu, aby si prijal horkú realitu, že tá MC kazeta to už má za sebou.
Našiel som si na inzerát Didaktik M aj s kabelážou a tou bielou plastovou krabicou,v ktorej to bolo originál zabalené. Zavolali sme si s pánom a vybehol som si pre to do Trnavy. Chvíľu sme kecali, dohodli sa na cene a keďže ho nemal ako otestovať, tak sme sa dohodli aj na tom, že ak by bol problém, tak ho odomňa zoberie nazad.
Prišiel som domov, nechal ho odstáť v izbovej teplote pár hodín a potom sa pustil do testovania. Napojil som kabeláž a zapol tú mašinu. Paráda, ide to! Chvíľku som to nechal bežať na televízore, odišiel som pohľadať kazety s hrami. Po pár minútach po mne kričí manželka, že tu niečo horí. Pribehol som a z Didaktiku sa valil kúdol dymu. Tak som to rýchlo vytiahol z elektriky a dal von na terasu. Našťastie to poriadne nezačalo tlieť. Zavolal som pánovi, ten uznal, že je to kaput, keď uvidel fotky. Nakoniec mi vrátil peniaze a samotný didaktik mi nechal. Ostal mi na náhradné diely. Krabicu som daroval kamarátovi, plasty som využil na iný kus. Odvtedy som sa poučil, že ideálne si premerať pri starých počitačoch zdroj, než to zapnem.
A čo Vaše zážitky? Podeľte sa s nimi na našich sociálnych sieťach.